Alergie na roztoče či na psa môžu v zime zhoršiť atopiu

V zimnom období sa atopia zhoršuje hlavne u pacientov reagujúcich na celoročné typy alergénov, akými sú prach či zvieratá. Ako proti tomu bojovať?

Atopia je geneticky podmienený sklon imunitného systému neprimerane reagovať na vonkajšie podnety. Medzi atopické ochorenia patrí atopický ekzém, potravinová alergia, alergická nádcha, bronchiálna astma, ale aj alergia na bodnutie hmyzom. Podľa Štátneho zdravotného ústavu z roku 2016 nimi trpí približne 27 % slovenských detí a ekzém má asi 8 % detskej populácie. 

Výskyt atopického ochorenia je odlišný v jednotlivých vekových obdobiach. Kým v dojčenskom a predškolskom veku trpia deti najmä ekzémom prípade alergiami na kravské mlieko, vajcia a pšeničnú múku, u starších detí častejšie stretávame alergickú nádchu a astmu.

Alergény vonkajšieho prostredia môžeme rozdeliť na sezónne (výskyt je viazaný na konkrétne ročné obdobie) a celoročné. Medzi sezónne radíme najmä peľ tráv, obilnín, stromov, burín a spóry plesní. Celoročnými alergénmi sú najmä roztoče, šváby, zvieratá a opäť plesne. 

Častým nálezom u pacientov s ekzémom je alergia na roztoče, v skoršom a laickom chápaní na domáci prach. Roztoče sú malé článkonožce s veľkosťou okolo 0,3 mm, ktoré sa živia kožou a biologickým odpadom. Ich alergény, tzv. cysteinové proteázy, sú obsiahnuté v telách, slinách aj výlučkoch roztočov a majú schopnosť narušovať membránové spojenie a zvyšovať tým priepustnosť ako v koži, tak na slizniciach dýchacích ciest. Alergia na roztoče je teda častou príčinou zhoršovania nielen ekzému, ale aj alergickej nádchy a astmy. 

Ideálnym prostredím pre ich vývoj je teplota nad 25 stupňov celzia s relatívnou vlhkosťou vzduchu nad 55 % - v domácnostiach sa teda vyskytujú najmä v lôžkovinách. Kľúčové opatrenia v boji s roztočmi sa teda týkajú nielen obmedzenie množstva prachu, ale aj udržanie nižšej teploty a vlhkosti. Veľmi prínosné sú i bariérové opatrenia, najmä tzv. protiroztočové povleky na matrace, periny i vankúše. Upratovanie domácnosti by malo byť čo najčastejšie, pomôcť môžu vysávače s tzv. hepa-filtrami.

Zvieratá sú v Českej republike až v 40 % domácnostiach. Alergény mačky a psa sa vyskytujú najmä v koži (lupiny, pot), ale i v slinách a moči. Neplatí tu častý mýtus, že alergia je viazaná len na srsť týchto zvierat. Naopak jednoznačne platí, že nealergizujúci pes, prípadne mačka, neexistuje. 

Zvieracie alergény majú schopnosť v prostredí pretrvávať veľmi dlho. U atopika alergického na zviera je viac než vhodné obmedziť kontakt s ním (obmedzenie vstupu do niektorých miestností), častejšie kúpanie zvieraťa, v niektorých prípadoch môže pomôcť kastrácia. 

V domácnosti by malo byť obmedzené množstvo tzv. lapačov prachu (koberce, záclony, závesy), ktoré môžu byť trvalým zdrojom aj zvieracích alergénov. Opäť je nutné častejšie upratovanie, pomôcť môže aj čistička vzduchu.

Starostlivosť o atopickú kožu musí byť vždy komplexná - ideálne v kombinácii vonkajšej (dermatológ) a vnútornej (alergológ) liečby. Na zníženie svrbenia sú podávané antihistaminiká (lieky tlmiace alergickú reakciu), v niektorých prípadoch aj kombinácia 2 rôznych liekov z tejto skupiny. U niektorých pacientov môžu pomôcť antileukotriény (v Českej republike  lieky s účinnou látkou montelukast), ktoré sú inak využívané najmä u liečby astmy. 

U pacientov s potravinovou alergiou možno využiť kromoglykát sodný, bohužiaľ nie vždy s úplne presvedčivým výsledkom. V odôvodnených prípadoch (preukázaná potravinová alergia) do terapeutického algoritmu patrí aj eliminačná diéta s vylúčením potravín, ktoré stav kože zhoršujú. Pri postihnutí závažnou formou ekzému sú podávané lieky tlmiace imunitnú odpoveď, teda imunosupresíva, prípadne lieky stimulujúce imunitnú odpoveď (imunoglobulíny podávané injekčne do žily alebo pod kožou). V niekoľkých centrách v Českej republike  sú tiež dostupné tzv. biologické lieky, ktoré sú zatiaľ skôr v rámci štúdií podávané ako dospelým, tak detským pacientom s najzávažnejšími formami ochorenia.

Spočíva v opakovanom podávaní najprv stúpajúcej dávky alergénu a potom udržiavanie dávky (v podobe kvapiek pod jazyk, tabliet, prípade injekcií) na dobu 3 až 5 rokov. V Českej republike sú v súčasnej dobe dostupné iba vakcíny proti včeliemu a osiemu bodnutiu, pre pacientov s alergiou na trávy, stromy a roztoče. Ich podanie sa odporúča u pacientov s týmito typmi alergie, ak majú alergickú nádchu alebo alergickú astmu. U pacientov s ekzémom a alergiou na roztoče sú niekedy vakcíny podávané, aj keď je ekzém jedinou diagnózou, ale ich efekt nie je jednoznačne preukázaný. Niekedy môžu ekzém dokonca zhoršiť.

Možno využiť voľne predávané imunomodulačné prípravky (vhodné sú napríklad preparáty na báze beta-glukánov, niektoré rastlinné preparáty) alebo predpísané lieky (bakteriálne lyzáty). Vhodné je podávanie vitamínu D minimálne v zime, a to aj u detí starších ako 2 roky. Svoje miesto môžu mať v niektorých prípadoch aj prebiotiká, prípadne probiotiká.