10.1.2019

Potraviny ako príčina vzniku atopického ekzému, senzibilizácia na potraviny

Alergo-imunológia

Potraviny sú len jednou z mnohých príčin vzniku atopického ekzému.

Je preto chybou zameriavať sa pri diagnostike ekzému len na oblasť potravinovej alergie.

Atopický ekzém

Čím je dieťa mladšie, tým je potencionálny vplyv potravín na rozvoj ochorenia vyšší. U detí do roka s prejavmi stredne ťažkého až ťažkého ekzému zachytávame až 70-90 % senzibilizáciu na potraviny.

„Diagnostika senzibilizácie je síce dôležitá, ale nie každá senzibilizácia je aj klinicky významná."

Senzibilizáciu (precitlivelosť) na potraviny si nesmieme zamieňať s alergiou. Je veľa potravinových senzibilizácii, ktoré sú klinicky nemé, hoci má pacient prejavy ekzému a aj laboratórne výsledky poukazujúce na senzibilizáciu na potraviny.

Reálne účasť potravinovej alergie je do 40% malých detí. Toto číslo nie je malé, ale na druhej strane hovorí, že u väčšiny (60%) vdetí nehrá potravinová alergia zásadnú úlohu.U dospelých pacientov je vplyv potravinovej alergie na ekzém este menší (do 4 %).

Inými slovami, ak zistíme u dieťaťa či už kožnými prick testami, či vyšetrením krvi senzibilizáciu na určitú potravinu – neznamená to, že táto potravina aj dieťaťu reálne škodí. Je preto veľkou chybou praxe, že len na základe jednorázového testovania či vyšetrenia krvi sa u detí nasadzuje dlhodobá diéta. Zistenie senzibilizácie je len akýmsi prvým krokom k ďalšej diagnostike (eliminačné a neskôr záťažové diéty pod vedením alergológa a nutričného špecialistu). 90 % potravinových spúšťačov u dojčiat majú na svedomí tieto potraviny: kravské mlieko, vajíčko, pšenica a sója. Len 10 % pripadá na iné potraviny (zelenina, ovocie, semená a orechy). S vekom význam potravinových alergénov dramaticky klesá. Mení sa aj spektrum alergénov a v dospelosti sú už hlavnými potravinovými spúšťačmi úplne iné potraviny (semená, orechy, strukoviny, zelenina, ovocie, ryby, potravinové aditíva ). Od 6. roku života sa stretávame u pacientov s fenoménom peľovo - potravinových skrížených reakcií.

Atopický ekzém

Prognózy vyhasínania potravinových alergií sú pomerne priaznivé. Kým u kravského mlieka alergia vyhasne až u 50 % detí do roka, do troch rokov až u 90 % detí. Pozvoľnejšie vyhasína alergia na vaječný bielok a pšenicu (okolo 60 % detí do 5. roku). Horšia situácia je pri strukovinách a orechoch (len 20 % detí do 6. roku stratí alergiu na arašidy a až 90 % „ orechových alergikov „si alergiu nesie celoživotne ).

Na tomto mieste si dovolíme zdôrazniť význam revidovania ( prehodnocovania ) diét u pacientov s možnou potravinovou alergiou a nutnosť včasnej reexpozície ( znovuzavedenia ) rizikovej potraviny. Všeobecne platí, že ak je diéta neúčinná do 2-3 mesiacov, tak ju ukončujeme. Aj v prípade, že je diéta účinná a prejavy ekzému, či inej formy potravinovej alergie sa výrazne zlepšia po vysadení potraviny je povinnosťou lekára pátrať po vyvolaní tolerancie v pravidelných intervaloch. Napríklad v prípade bielkoviny kravského mlieka viac ako 75 % pacientov po polročnej diéte už úspešne toleruje kravské mlieko.

„V prípade ťažkých foriem ekzému či alergii na určité (potenciálne anafylaktoidné zložky potravín ) je reexpozícia v rukách erudovaného alergológa."

Na našom pracovisku pri týchto diétach spolupracujeme s nutričným špecialistom.

Iné spúšťače atopického ekzému

Okrem genetickej predispozície na vznik atopického ekzému (gény pre procesy v koži, gény pre atopiu) sú dôležité aj vonkajšie a vnútorné faktory.

Atopický ekzém

Alergiológ sa zaoberá hlavne alergickými spúšťačmi. Okrem vyššie spomenutých potravín, ktorým sme venovali samostatný odsek je tu veľká skupina vzdušných alergénov (pele, roztoče, plesne, zvieratá,...) či kontaktných alergénov ( kovy, vlna, kozmetika , aditíva, lieky,..). Pre správne pochopenie zložitej podstaty ochorenia si ale musíme uvedomiť, že mnoho zo spúšťačov je nealergických. Pri ich identifikácii má nezastupiteľnú úlohu samotný pacient či jeho rodina. V nasledujúcom texte sú uvedené najčastejšie nealergické spúšťače: