7 rád pre rodičov, ako deťom budovať sebavedomie

Stav rôznych chorôb, napríklad aj atopického ekzému, často závisí aj od psychosomatiky. Čo môžu rodičia robiť, aby dieťaťu vytvorili šťastné prostredie?

Príčiny vzniku atopického ekzému môžu byť rôzne, počnúc genetickými vplyvmi, problémami s imunitou, ale aj dôsledkom vplyvu psychického stavu. Pritom netreba zabúdať, že radosť je základným atribútom zdravia.

Aby sme dieťaťu zaistili optimálne podmienky pre zdravý rast, a tým sa nemyslí len správna výživa, musíme mu vytvoriť také prostredie, kde bude radosť štandardným naladením v rodine. Pokiaľ dieťa hneď od začiatku zažíva atmosféru plnú smútku, zloby, agresie, kriku a podobne, jeho telesné mechanizmy môžu reagovať mnohými negatívnymi prejavmi vrátane vzniku atopického ekzému.

U detí, ktoré trápi atopický ekzém, spôsobujúci svrbenie tela, sa nedá nikdy vylúčiť, že jedným zo zdrojov tohto ochorenia môžu byť rodičia, ktorí neboli schopní pripraviť dieťaťu také podmienky, aké potrebuje k zdravému vývoju. Každý rodič by si mal totiž uvedomiť, že narodenie dieťaťa je čisto naše rozhodnutie, a preto máme plnú zodpovednosť za jeho zdravý vývoj.

Deti, u ktorých je diagnostikovaná atopická dermatitída, potrebujú pre úspešnú liečbu radostné prostredie a rodiace sa prirodzené sebavedomie, a práve to sú faktory, za ktorých vznik sú plne zodpovední nielen rodičia, ale aj ďalší dospelí, ktorí majú na dieťa vplyv.

Ako uchovať deťom radosť a budovať ich prirodzené sebavedomie?

1. Spite s dieťaťom v posteli dovtedy, kým bude chcieť…

Mnohí rodičia sa ma pýtajú, či je vhodné spať s malými deťmi v posteli. A ja im stále dookola odpovedám: Spýtajte sa sami seba, čo vás vedie k tomu, aby ste deti odložili do postieľky. Predsa nie je nič prirodzenejšie pre bezpečie dieťaťa, ako mu zaistiť láskyplnú ochranu nielen vo dne, ale aj v noci. 

Pokiaľ dieťa vníma celým svojím telom teplo šťastnej matky alebo inej dospelej osoby, môže sa jej dotýkať a byť v jej bezprostrednej blízkosti, bude dostatočne pokojné, čo mu zaručí hlboký a zdravý spánok nevyhnutný pre akúkoľvek liečbu.

2. Nezabúdajme na to, že chlapec nie je dievča a dievča nie je chlapec

Hoci je bežnou praxou v rodine, škole či škôlke správať sa k deťom rodovo neutrálne, stačí si len uvedomiť, že rodovú rozdielnosť uznáva i slovenský pravopis. Genderové ,,bláznenie“ posledných desaťročí celkom zmenilo pohľad na životné roly mužov a žien, rovnako ako pohľad na prístup k chlapcom a dievčatám. 

Preto svojim deťom ukazujte krásu a jedinečnosť ich životnej roly a nesnažte sa z dievčat robiť chlapcov a naopak, pretože práve nejasnosť hraníc vlastnej životnej roly môže viesť k psychosomatickým problémom.

3. Nechváľte dievčatá za výkony

Ak máte dievča, nechváľte ho za výkony, ale neustále mu dávajte najavo, akú máte radosť z toho, že vôbec existuje a môžete byť v jeho blízkosti. Ak totiž dievčatá chválite za výkony, vytvoria si pevný návyk, ktorý im prikazuje, že majú hodnotu len vtedy, keď sú v nejakej činnosti výnimočné. Môžu tak byť usilovné v škole či športe, alebo sa v nich naopak môže vytvoriť silná rezignácia na všetko, pretože nedokážu naplniť očakávania iných. 

Táto schéma im spôsobuje permanentné napätie, znižuje ich prirodzené sebavedomie a môže opäť viesť k veľkým zdravotným komplikáciám. Takže prejavujte o dievčatá skutočný záujem, dávajte im pozornosť, prirodzený obdiv a uznanie, lebo tým sa buduje, rozvíja i upevňuje ich sebavedomie.

4. Umožnite malým chlapcom, aby si mohli zmerať sily v bezpečnom prostredí

Podmienkou zdravého vývoja chlapcov je zachovanie prirodzenej rivality. Chlapci v predškolskom veku nedokážu spolupracovať na takej úrovni ako dievčatá, a preto mnohé situácie riešia chlapčenským štuchaním, čo je vo svojej podstate v poriadku. 

Aby si chlapci mohli vybudovať prirodzené sebavedomie, nesmú sa báť fyzického kontaktu s rovesníkmi. Preto chlapcom umožnite, aby si mohli medzi sebou zmerať sily a schopnosti, ale dohliadnite na to, aby všetko prebiehalo v rámci prirodzenej rivality. Pre chlapcov sú vhodné aj bojové športy či umenie, ako je aikido, grécko-rímske zápasenie, džudo a pod., kde automaticky získavajú sebavedomie postavené na vlastnej schopnosti sa ubrániť.

5. Buďte svojim deťom vzorom

Dieťa, ktoré dôveruje svojim rodičom, nerobí len to, čo chceme, ale robí predovšetkým to, čo vidí, že robíme my. Dieťa chce byť ako ten, ktorému dôveruje, preto ak chceme, aby niečo robilo, buďme mu vždy vzorom. Deti musia vidieť jasný vzor ženy a jej správania, rovnako ako jasný vzor muža a jeho správania. 

Absencia dôveryhodného vzoru potom v deťoch znova vytvára napätie, ktoré môže viesť k psychosomatickým problémom. Pokiaľ dieťa nemá vo svojich rodičoch jasný vzor, hľadá vzory inde – v škole, v partii, na tréningu, vo filme alebo v počítačových hrách.

6. Nikdy deti neporovnávajte s inými deťmi

Ako sa páči dospelým ženám, keď muži porovnávajú ich kuchárske umenie so svokrami? Ako by sa páčilo mužom, keby ženy porovnávali ich mužnosť s predchádzajúcimi mužmi? 

A rovnako to majú deti. Ani ony nechcú byť porovnávané, pretože každé porovnávanie berie deťom vlastnú hodnotu a znižuje im sebavedomie. Preto sa vyhýbajte akémukoľvek porovnávaniu a pracujte vždy s aktuálnou vlastnosťou daného dieťaťa, ktorá je vždy jedinečná.

7. Netrestajte svoje deti, keď vám povedia pravdu

Každé dieťa je od malička nastavené hovoriť pravdivé informácie.

Pokiaľ nám dieťa povie, čo sa mu na nás nepáči (Ty ma nemáš rada...), nikdy mu nevysvetľujte, že nemá pravdu, ale snažte sa porozumieť tomu, prečo si to myslí, a prípadne premýšľajte nad možnou nápravou.

Pokiaľ sa nám dieťa prizná, že niečo rozbilo, niečo vyviedlo, niečo urobilo či neurobilo, a my ho za to potrestáme (krikom, výčitkou, smútkom, zauchom, poučovaním...), dieťa stráca dôveru a logicky začne časom klamať. Len čo dieťa klame, automaticky sa v ňom vytvára vnútorné napätie v dôsledku strachu z odhalenia, čo je dôležitý faktor pri tvorbe psychosomatických ochorení.

Preto sa s deťmi v takýchto situáciách rozprávajme, zaujímajme sa o ne a o to, čo prežívajú, ukazujme im vlastný príklad i možné dôsledky ich správania.

Dieťa nikdy netrestajme za pravdivú odpoveď a neporovnávajme ho s inými deťmi. Udelenie trestu vedie dieťa automaticky k návyku klamania.