Ako pomôcť dieťaťu s atopiou zvládnuť obmedzenia v živote

Atopické deti čelia v každodennom živote mnohým obmedzeniam. Tie môžu mať vplyv na ich psychickú pohodu, ale aj na vzťahy s rovesníkmi či samotný sociálny status.

V prípade atopie je obmedzení veľa: neustále vyhýbanie sa dráždivým podnetom, najmä slnku, denná starostlivosť o ekzémom napadnuté miesta či špeciálna starostlivosť, ktorú dieťa potrebuje.

Deti s diagnostikovanou atopiou si zrejme často kladú otázku: „Prečo práve ja?” V kolektíve sa môžu cítiť osamelé, izolované. V iných situáciách sa môžu stať „nechceným” stredobodom pozornosti, ktorá sa upriamuje na vzhľad ich pokožky. Preto je neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti o atopické dieťa najmä starostlivosť o jeho duševnú pohodu a prežívanie týchto každodenných situácií.

Ako môžu rodičia svoje dieťa podporiť?

Kľúčom k zvládnutiu života s obmedzeniami je predovšetkým podpora komunikácie dieťaťa a rodiča, vzájomná dôvera a schopnosť zdôverovať sa so situáciami každodenného života. Ak bude dieťa prechovávať k rodičom dôveru a nebude mať strach s nimi hovoriť o pocitoch, bude pre rodičov omnoho ľahšie porozumieť svojmu dieťaťu a jeho starostiam.

Umenie načúvať je základ

Vedieť počúvať je naoko banálna schopnosť, ale je nesmierne dôležitá. Dieťa, ktoré sa cíti „odlišné”, túži byť vypočuté. Túži mať možnosť vyrozprávať sa zo svojich pocitov a zážitkov. Nemusí vždy ísť len o starosti, ale aj o radosti, s ktorými sa chce podeliť.

V toku každodenného života sa často zameriavame len na to zdanlivo dôležité. Strach o dieťa ale môže ovplyvňovať našu komunikáciu smerom k dieťaťu: otázky na stav pokožky, pripomínanie starostlivosti o ekzém a zvýšená opatrnosť. To všetko u dieťaťa vytvára pocit, že je „iné” a že sa s rodičmi nemôže deliť o pekné zážitky každodenného života. Zároveň sa prehlbuje komunikačná priepasť medzi rodičom a dieťaťom. Dieťa sa tak o svoje pocity radšej nedelí, aby sa vyhlo pripomienkam a obavám rodiča. To môže viesť k uzavretiu sa do seba.

Otvorenosť a načúvanie dieťaťu vo všetkých oblastiach jeho života môžu podporiť vzájomnú komunikáciu a najmä dôveru vo vzťahu dieťa - rodič. Nepýtajte sa, ale zaujímajte sa. Snažte sa tráviť čas tým, čo dieťa baví a čo má rado. Načúvajte mu a vnímajte ho.

Ako pomôcť dieťaťu prijať ekzém?

Rovnako ako v prípade iných zdravotných problémov, aj pri ekzéme je dôležité prijať diagnózu. Naučiť sa s ňou žiť a v najlepšom prípade ju mať rád. Deti majú výbornú predstavivosť, sú kreatívne a majú radi rozprávky či príbehy. Skúste tieto schopnosti využiť a zoznámte dieťa s ekzémom prostredníctvom rozprávky či príbehu. Dieťa sa tak môže s postavou z rozprávky identifikovať a svoju odlišnosť premeniť na výnimočnosť.

Pracovať môžete takisto s fantáziou dieťaťa: skúste spoločne vymyslieť ekzému meno či prezývku a prijať ho ako nového člena rodiny alebo kamaráta dieťaťa. Je potrebné sa zaujímať aj o druhých členov rodiny, byť opatrný a starať sa o nich, rovnako ako o ekzém. Takéhoto kamaráta si potom môžete spoločne skúsiť nakresliť či vyrobiť z papiera a podobne.

Vnímajte pocity osamelosti a stratu sebadôvery

Atopické deti môžu čeliť pocitom osamelosti. Najmä v kolektíve, kde nemôžu tráviť toľko času s ostatnými deťmi na slnku či hrať s nimi kontaktné hry. V súvislosti s atopiou dieťaťa môžu aj dospelí pociťovať strach a byť tak prehnane úzkostliví či ochraňujúci. Týmto môžu nevedome prispievať k pocitu osamelosti a zrážať sebadôveru dieťaťa, ktoré sa už aj tak cíti „odlišné” či zraniteľné.

Deti môžu samy seba vnímať ako neobľúbené, zažívať odmietnutie od rovesníkov, a pritom vo vnútri túžia po prijatí a kamarátoch. Z tohto dôvodu môže atopia ísť ruka v ruke s nízkou sebadôverou. Deti si neveria, môžu byť tiché či mať problémy s nadväzovaním kamarátskych vzťahov. Vzhľadom k prejavom atopie môžu byť takisto citlivejšie či podráždené.

Ako rodičia vnímajte, ako sa vaše dieťa prejavuje, pozorujte ho pri kontakte s rovesníkmi a snažte sa posilniť jeho sebavedomie. Nechajte dieťa zapadnúť do kolektívu - neupozorňujte na jeho zdravotné ťažkosti, vyhnite sa prehnanému ochrannému správaniu, najmä v prítomnosti ostatných detí. Pokiaľ máte podozrenie, že je dieťa obeťou posmeškov či nadávok, porozprávajte sa o situácii s triednym učiteľom a s dieťaťom preberte možnosti, ako sa brániť.

Nezakazujte dieťaťu spoločný čas s rovesníkmi, ale snažte sa vždy vymyslieť kompromis. Napríklad, ak je pozvané na oslavu, pokúste sa s pomocou dieťaťa usporiadať vlastnú oslavu či program vo vnútorných priestoroch a pozvať jeho kamarátov. Buďte kreatívni a podporujte rovesnícke vzťahy svojho dieťaťa. Nezabúdajte na pochvaly a posilnenie samostatnosti aj v oblasti starostlivosti o ekzém.

Tip: Ekzém môže aj spájať. Pokúste sa spolu s dieťaťom vyhľadať podpornú skupinu detí s podobnými problémami alebo sa pokúste spojiť s rodinami detí cez sociálne siete.

Nebojte sa byť úprimní a otvorení aj vy k dieťaťu

Úprimnosť je silná čarodejnica. Ak máte o svoje dieťa strach alebo vás trápia akékoľvek obavy, pokúste sa zdôveriť s vašimi pocitmi. Mali ste zlý deň v práci? Nechajte sa objať a spoločne vymyslite, čo môže pomôcť odbúrať zlú náladu. Môžete zapojiť aj zvyšok rodiny. Cítite radosť? Prejavte ju. Všimli ste si, že je vaše dieťa poslednú dobu smutné - zaujímajte sa.

Vo výchove detí je veľmi dôležitý náš prístup k životu, prežívanie, ale aj to, ako fungujeme vo vzťahoch s inými. Preto to, čo z nás vyžaruje, dieťa preberá. Snažte sa byť pre svoje deti inšpiráciou - porozprávajte sa o tom, čo vám v určitých situáciách pomáha a ako sa s tým vysporiadate.

Buďte k dieťaťu otvorení aj pri téme atopie. Ak má otázky, hľadajte spoločne odpoveď. Majte trpezlivosť, ak dieťa potrebuje viac času na boj s vlastnými pocitmi, doprajte mu ho a buďte mu oporou. Úprimnosť nie je vždy len o verbálnej stránke, veľkú službu urobia aj „tiché” dotyky či objatia.

Kedy je potrebné spozornieť?

Spozorovali ste, že je vaše dieťa poslednú dobu uzavretejšie než pred tým? Je plačlivé alebo podráždené? Začalo sa viac hnevať? Zhoršil sa mu ekzém alebo sa pridali iné psychosomatické problémy, ako bolesti brucha alebo hlavy? Skúste vypátrať, čo stojí za zmenou v správaní či emotívnosti dieťaťa. Deti veľmi vnímajú akúkoľvek zmenu, a to aj tú, ktorej ste nepripisovali dôležitosť.

Môžete sa takisto pokúsiť vypátrať v školskom prostredí - spojte sa s triednou učiteľkou a zaujímajte sa o to, ako sa dieťa prejavuje v triednom kolektíve. Zamerajte sa na stravu a spánok - či vaše dieťa netrpí nechutenstvom alebo nemá nočné mory. Rovnako ako každý, aj dieťa má nárok zmeniť náladu alebo sa do seba viac uzavrieť. Aj napriek tomu nezhľahčujte pocity dieťaťa a majte preň pochopenie. Neriešené problémy dieťaťa sa môžu ľahko preklopiť do úzkostných či depresívnych stavov a oslabiť imunitu dieťaťa. Oceňte dieťa, ak sa vám so svojím trápením zdôverí.

Pokiaľ tento stav trvá dlhšiu dobu a nepodarilo sa vám zmapovať príčinu zmeny správania dieťaťa, nebojte sa obrátiť na detského psychológa. Deti sa s problémami mnohokrát skôr zdôveria „neutrálnej” osobe, pretože nechcú rodičom pridávať starosti. Psychológ vám poskytne odborné poradenstvo, podporu a môže vám takisto odporučiť ďalšiu odbornú starostlivosť, ak je to potrebné. Pokiaľ dôjde na psychologickú pomoc, snažte sa s dieťaťom porozprávať o tom, čo robí psychológ, čím sa zaoberá a prečo k nemu idete. Skrátka, pripravte dieťa na návštevu. Deti môžu totiž návštevu u psychológa vnímať ako trest alebo vlastné zlyhanie.

Tip: Pokúste sa zapojiť dieťa do výberu psychológa. Pokiaľ ste ho už vybrali, povedzte dieťaťu meno, zaujímajte sa, či sa chce na niečo spýtať a či potrebuje o návšteve u psychológa niečo vedieť.

Pozor! Detská depresia sa môže prejaviť úplne odlišne než depresia u dospelých. Okrem už spomenutých psychosomatických problémov sa detská depresia často spája s poruchou správania, s agresivitou voči druhým alebo proti sebe. Dieťa sa môže zdať podráždenejšie, reaguje neprimerane, niekedy agitovane, hyperaktívne. Takisto môže ničiť veci, ubližovať druhým, inokedy sa úplne stiahne zo sociálnych situácií.

Život s atopiou nie je ľahký. Jeho kvalitu však môžete výrazne ovplyvniť k lepšiemu. Nezabúdajte na pravidelnú komunikáciu, otvorenosť vo vzťahu s dieťaťom a poskytnutie potrebnej opory a porozumenia. Všetko je riešiteľné. A nie je potrebné byť prísni k sebe ani k dieťaťu. Ak si neviete rady alebo cítite, že niečo nie je v poriadku, vždy sa môžete obrátiť na odborníka. Nezabúdajte však na starostlivosť aj o seba, pretože spokojný rodič = spokojné dieťa.