Čo robiť, keď sa malé deti nechcú mazať

Premazávanie je dôležitou súčasťou starostlivosti o atopický ekzém. Ale čo ak dieťa vašu starostlivosť o postihnutú kožu odmieta?

Ísť na to po dobrom alebo po zlom? A ako urobiť z premazávania obľúbenú hru?

S bábätkom sa rozprávajte

Atopický ekzém sa môže objaviť hneď v prvých mesiacoch života dieťaťa. Pre rodičov je to ťažké obdobie, pretože k náročnej starostlivosti o bábätko sa pridávajú ešte starosti o jeho zdravie. Rodičia môžu byť neistí, ako sa o chorú kožu dieťatka starať, ako často kúpať a premazávať, aké krémy a prísady do kúpeľa používať. Preberte svoje obavy s vaším pediatrom alebo kožným lekárom a verte, že postupom času sa všetko naučíte.

Aj keď sa môže zdať, že bábätko ničomu nerozumie, zvyknime si hneď od začiatku na dieťatko rozprávať, vysvetľovať mu, čo robíme a prečo. Správna starostlivosť o kožu je dôležitá a môže rozvoj ekzému o niečo spomaliť hneď na začiatku.

Pokiaľ ho ekzém nesvrbí, mamička môže premazávať pokožku v pokoji, bez ponáhľania. Premazávanie sa môže stať príjemnou masážou, ktorá prehĺbi krásny vzťah medzi dieťaťom a rodičom. A aby bola starostlivosť o kožu príjemnou aktivitou, načasujte kúpanie a premazávanie na dobu, keď je bábätko pokojné a v dobrej nálade.

Horšie to je, keď ekzematická koža začne svrbieť. Dieťatko sa behom pár mesiacov naučí používať ruky a dokonca aj nohy na to, aby si rozškrabalo už aj tak podráždené ložiská ekzému. Pri premazávaní musí potom mamička postupovať rýchlo a čo najskôr po premazaní svrbiace miesta zase ukryť pod oblečenie alebo ovínadlá. Rodičia môžu počas premazávania zase odviesť pozornosť dieťaťa od škrabania inde. Dieťatku dáme do každej ruky niečo podržať, robíme vtipné grimasy alebo rôzne zvuky zvieratiek. 

Pri mazaní môže asistovať aj starší súrodenec. Nebude sa vďaka tomu cítiť odstrčený, nebude žiarliť, a naopak sa naučí, že o najmladšieho člena rodiny sa musíme s láskou starať.

Vzdory batoliat

Obdobie batoľaťa prináša rodičom mnoho radostí, ale aj komplikácií. Dieťa vie utekať, vzdorovať, hnevať sa. Zisťuje, kde sú hranice medzi povoleným a zakázaným. Aj premazávanie kože sa môže stať aktivitou, voči ktorej sa začne búriť.

Niektoré deti ocenia, keď dostanú možnosť výberu. „Chceš sa dnes natrieť týmto krémom alebo tým druhým?” Šikovný rodič má pripravené podobné alebo aj totožné krémy v rôzne veľkých baleniach, aby dosiahol svoje a dieťaťu zároveň umožnil podieľať sa na rozhodovaní. Aby bolo mazanie veselšie, môžeme dieťaťu krémom namaľovať na kožu rôzne obrázky, hovoriť spoločne básničky, spievať.

Obdobie „Ja sám!” môžeme pri premazávaní takisto využiť v prospech. Dieťaťu dáme k dispozícii emoliencium, aby malo pocit, že je už veľké a zvláda to samo. Pokiaľ však od lekára máme aj krém s kortikosteroidmi alebo antibiotikami, buďme opatrní, aby sa dieťaťu nedostal do rúk. Dodržujme presné dávkovanie podľa pokynov lekára.

A keď predsa len nastane situácia, že je dieťa zlostné a pri mazaní jednoducho nechce spolupracovať? Väčšinou nefungujú zákazy typu „Neplač! Nerozčuľuj ma! Nevrť sa!” Dieťa plače o to viac, rodič nechcene zvyšuje hlas, vyhráža sa trestami, najradšej by dieťa udrel po zadku a je z toho zbytočná scéna. Radšej zvoľme cestu rodičovského pokoja bez agresivity. Deti správanie nás dospelých napodobňujú. Ak je dieťa v afekte, hovorme trpezlivým hlasom. „Si rozčúlený? Potrebuješ sa z toho vykričať? Tak dobre, zakrič si, vyplač sa z tej zlosti. Ja počkám.” Vytrucované a unavené dvojročné dieťa bude časom dobu kriku skracovať a naučí sa riešiť problémy s pokojom jeho rodiča. A mazanie sa pre neho nestane činnosťou, ktorá je spojená s nepríjemnými zážitkami.

Predškolák miluje zábavu

Od troch rokov už môže dieťa chodiť do materskej školy, dokáže sa samo obliekať, nakŕmiť, porozprávať sa s ostatnými o svojich pocitoch, radostiach aj starostiach. Zaujíma sa o svet okolo seba, o jeho príčiny a následky. Dokáže pochopiť, prečo sa má mazať, ako to jeho koži prospieva a čo by sa stalo s jeho ekzémom, keby sa prestalo mazať. Vysvetľujme, chváľme dieťa za samostatnosť, ale zároveň ešte nenechajme premazávanie iba na ňom. Podobne ako pri čistení zúbkov, je stále dôležité aj pri premazávaní dieťaťu trochu pomôcť.

A keď sa aj tak dieťa nechce mazať a dochádza nám trpezlivosť? Po zlom to zase nepôjde, urobme si z toho radšej zábavu: „Nie, aby si vzal krém a začal si mazať ruky! To by si ich mal priveľmi hebké! Nemaž si to bruško! A nohy vôbec nie! Ja sa zbláznim, on sa snáď chce namazať celý!”

A keď predškolák zatne a nenechá si v pokoji vysvetliť, že natieranie nemôžeme vynechať?! Potom nemá zmysel zvyšovať hlas alebo dokonca biť dieťa. Urobme si z malého chlapca alebo dievčatka srandu a zapojme fantáziu. „Nechceš si namazať nohy? No áno, veď to vôbec nejde. Nožičky ti niekam zmizli! Pomoc, čo ti to tu narástlo? Veď to sú dve mrkvy! Ktorú mrkvu ti mám namazať ako prvú? Prepánajána, čo to máš na chrbte? Robí ti to tam ťaví hrb! Rýchlo ho namažeme! A čo sa ti to stalo s bruškom? Veď ty máš uprostred dierku! Rýchlo ju namažeme krémom. A čo ti to vyrástlo na nose? Sloní chobot! Rýchlo namazať, aby ti pekne trúbil!”

Naše deti túto hru milujú. Po kúpaní vymýšľame, čo všetko im rastie na tele. Alebo zámerne pletieme jednotlivé časti tela. Premazávam im zadoček a komentujem to slovami: „Ty máš ale peknú tváričku, ale kde ti zmizol nos?” Deti sa idú potrhať od smiechu a aj ja si túto zábavu užívam.

Jana Ligurská je autorkou prvej českej publikácie, ktorá sa komplexne zaoberá atopickým ekzémom, ale aj často zanedbávanými potravinovými alergiami. Kniha sa problematike venuje odborne, no je podaná zrozumiteľne, aby jej porozumeli aj rodičia malých pacientov. Na jej stránkách otvára príbeh o úspešnom boji s ťažkým atopickým ekzémom.