Imunitný systém u detí: Ako funguje

Rozhodnutie dať dieťa do škôlky by preto nemalo byť stanovené iba na základe veku, ale aj toho, ako má vyvinutý imunitný systém.

Úlohy imunitného systému

Imunitný systém bráni organizmus proti cudzorodým látkam. Je úzko prepojený s nervovým systémom. Plní tiež informačnú a riadiacu funkciu. Jeho dôležitou vlastnosťou je schopnosť „učiť sa a adaptovať sa novým podmienkam".

„Dôležitou úlohou imunitného systému je nielen ochrana voči vonkajším škodlivinám, ale aj proti vnútorným vplyvom ako sú poškodené, či staré bunky."

Dôležitá je aj tolerancia voči neškodným podnetom akými sú potraviny a vlastné bunky. Ak táto tolerancia chýba, telo začne bojovať samo proti sebe a vyvíja neprimerané reakcie voči neškodlivým vplyvom.

Základnými školami pre ne sú týmus a kostná dreň. V týmuse sa z niektorých buniek stane koordinátor, z iných tzv. zabijak. Bunky imunitného systému sa u dieťaťka vyvíjajú už v tele matky.

V kostnej dreni sa biele krvinky špecializujú na tvorbu protilátok, ktoré zabezpečujú obranu proti patogénom (tzv. humorálna imunitná reakcia). Naopak, bunková imunitná reakcia chráni bunky jednak proti patogénom (vírusy, plesne), ale vie bojovať aj proti nádorovo zmeneným bunkám.

Deti hrajúce sa s kockami.

Rozdelenie imunity

Prirodzená imunita (nešpecifická, vrodená) predstavuje prvú líniu v obrane proti patogénom a iným škodlivinám. Je charakteristická rýchlou odpoveďou a riadi sa pravidlom: „všetko alebo nič“. Nemá imunologickú pamäť a prebieha stále rovnako.
Získaná imunita (špecifická, adaptívna) predstavuje druhú líniu v obrane organizmu. Nastupuje pomalšie, ale je schopná rozoznať obrovské množstvo podnetov. Ak sa imunitný systém opakovane stretáva s tým istým antigénom, vzniká imunologická pamäť. A práve vďaka nej je odpoveď imunitného systému po opakovanom podnete rýchlejšia a výraznejšia.

Dôležitú úlohu pri formovaní obranyschopnosti má genetika. Ak boli rodičia v detstve chorľavejší alebo ak sa v rodine vyskytujú poruchy imunitného systému, je vhodné, aby už na začiatku opakovania sa symptómov u detí zbytočne nečakali a vyhľadali pomoc imunológa.

Prečítajte si tiež

Potraviny ako príčina vzniku atopického ekzému, senzibilizácia na potraviny

Imunita u novorodencov

Imunitný systém novorodenca je plne vybavený, avšak plná výbava sa nerovná plná funkčnosť. Systém je nezrelý, nemá ešte vybudovanú tzv. špecifickú pamäť. Novorodenci sú preto ohrození určitými patogénmi, voči ktorým sa nedokážu dostatočne brániť. Príroda to však vyriešila geniálne! Matka dáva dieťatku cenný dar – vlastné protilátky, ktoré ho budú chrániť počas prvého polroka života.

Ďalšou imunologickou bombou je materské mlieko, ktoré obsahuje koktejl imunologicky aktívnych buniek, ale aj humorálnych zložiek.

Dojčenejcko-batolivé obdobie

Imunitný systém v dojčenecko-batolivom období pozvoľne dozrieva. Najskôr dozrievajú zložky nešpecifickej imunity. Postupne klesá koncentrácia materských imunoglobulínov. Vzhľadom na pomalý nástup vlastnej tvorby imunoglobulínov a zaroveň poklesu hladín materských okolo 4 až 6 mesiaca sa vyskytuje tzv. prechodná hypogamaglobulinémia (pokles hladín imunoglobulínov). Toto obdobie je pre mnohé dojčatá kritickým obdobím.

Chlapček lezie po podlahe.

V dojčeneckom období sa prejaví väčšina vrodených porúch imunity, je to aj obdobie prvých prejavov alergie (ekzém, astma, potravinové alergie).

Predškolský vek

Imunita detí v predškolskom veku je už dokonalejšia. Musí sa však vycvičiť. Chybou je, ak dieťa nemá po vážnejšej chorobe čas na zotavenie. Nedoliečené a predčasne znovu poslané medzi svojich rovesníkov je adeptom na vznik tzv. sekundárnej poruchy imunity.

Obdobie predškolákov je obdobím nárastu prejavov prieduškovej astmy a alergickej nádchy. Deti s poruchami imunity patria jednoznačne do rúk imunológa a mali by sa vhodne liečiť.

„Rovnako je chybou posielať do škôlky infekčne choré dieťa. Neprospieva mu to a je to nemorálne voči iným deťom."

Školáci

Bunková a veľká časť humorálnej imunity pracuje u školákov efektívne, hoci stále dochádza k zvyšovaniu hladín určitých protilátok (IgG, IgA). Školák, ktorý navštevoval škôlku, má už slušnú imunologickú pamäť. IS týchto detí však ovplyvňujú aj alergie, infekcie, prípadne autoimunitné ochorenia (autoimunitné ochorenia štítnej žlazy, juvenilná idiopatická artritída, autoimunitné črevné ochorenia).

Dievča v predškolskom veku pije čaj. Imunitnný systém.

Imunitný systém adolescentov by mal byť na vrchole svojej funkčnosti. Týmus, detská žľaza, zaniká. V dospelosti začína imunitný systém pozvoľna strácať na svojej výkonnosti.

5.0000

Bol pre vás tento článok užitočný?

Nie

Nie

Veľmi užitočný

Ďakujeme za Váš hlas

Nenechajte si ujsť aj tieto články